Samojedský pes, Samojed

(SAMOYED, SAMOJEDSKAJA SABAKA, SAMOJEDINKOIRA)

Štandard FCI č. 212

Ak Váš Samojed nie je presne ideálny podľa štandardu ešte neznamená, že to nie je kvalitný či dobrý a milý pes. Štandard vyjadruje ideálneho jedinca plemena. V skutočnosti sa každý pes – i šampión – k ideálu len približuje. Každý Samojed je predsa krásny. A každý sa na Vás usmieva.

HLAVA:

Lebka : má byť klinovitého tvaru, trochu klenutá, s výrazným sklonom. Stop (sklon čela) je dobre znateľný. Silný a široký nos, rovnakej dĺžky ako lebka, sa rovnomerne zužuje k ňucháču. Chrbát nosa je rovný. Trochu mäsité pysky pevne priliehajú k lícam.

Nos: je dobre vyvinutý. Kútiky papule má trochu stočené nahor, preto sa zdá, že pes sa usmieva. Celá hlava je silná.

Oči: tmavohnedé, hlboko vsadené a ďaleko od seba položené so živým inteligentným výrazom sú mandľovitého, zošikmeného tvaru.

Ušnice: sú trojuholníkového tvaru, pomerne malé, vzpriamené, pohyblivé, na hrote mierne zaoblené, vysoko položené, dosť od seba vzdialené.

KRK:

Primerane dlhý a silný krk nosí pes hrdo vzpriamený.

TRUP:

Dĺžka tela je o niečo dlhšia ako výška v kohútiku, takže má kvadratický tvar. Hlboký a pevný trup je pružný. Stredne dlhý chrbát je svalnatý a rovný. Na krku vyrastá bohatá hriva. Sučky môžu byť o niečo dlhšie ako psy. Bedrá sú silné a mierne zasunuté. Pri pohľade spredu je hrudník široký a hlboký, s dobre klenutými rebrami, ale nie je sudovitý. Mierne zošikmená zadná časť chrbta je silná a svalnatá.

HRUDNÍKOVÉ KONČATINY:

Šikmé lopatky sú dlhé a pevné. Dobre postavené, svalnaté hrudníkové končatiny so silnými kosťami sú rovné a s lakťami priliehajúcimi k telu. Predlaktia sú silné, ale pružné.

PANVOVÉ KONČATINY:

Pri pohľade zo zadu majú byť rovné a rovnobežné, veľmi silno osvalené. Kolenné kĺby a priehlavkové kosti sú dobre zauhlené, s nízko položeným priehlavkom. Vlčie pazúry sa odstraňujú šteňati na 3. až 4. deň po uliahnutí. Pružné labky sú oválne, s ľahko klenutými prstami.

CHVOST:

Pri zbystrení pozornosti alebo pri pohybe pes nesie chvost stočený dopredu nad chrbtom alebo spustený nabok. V pokoji môže vysieť, vtedy siaha až po priehlavok.

SPÔSOB CHODU:

Samojed je klusák s voľným, energickým, priestorným a dlhým chodom.

SRSŤ:

Osrstenie je bohaté, ťažké, elastické a husté. Podsadu s krátkou, mäkkou a hustou srsťou prerastajú dlhé, rovné a tvrdé pesíky, ktoré tvoria kryciu srsť. Srsť na krku a na ramenách vytvára hrivu a golier, ktorý obrubuje najmä hlavu psov. Na vonkajších stranách ušníc, na hlave a na predných častiach hrudníkových končatín je krátka a hladká. Vnútorná strana ušníc je dobre osrstená a aj medzi prstami vyrastá ochranná srsť.

ZAFARBENIE:

Môže byť biele, krémové (piškótové) alebo biele so žltkastými odznakmi. Ňucháč, pysky a mihalnice sú čiernej, ňucháč niekedy červenohnedej farby.

VEĽKOSŤ:

Výška psa v kohútiku : 57cm a sučky 53 cm s povolenou +/- 3 cm odchýlkou.

Poznámka : každá odchýlka od normy sa považuje za chybu.

ZÁVAŽNÉ NEDOSTATKY:

-          iná farba srsti ako biela alebo smotanová,

-          žlté oči,

-          previsnuté uši,

-          nevýrazné tvary,

-          kravský postoj,

-          dvakrát zakrútený chvost,

-          slabý pohlavný výraz,

-          rezervovaná nedôverčivá povaha,

-          zvlnená, visiaca, príliš jemná alebo príliš dlhá srsť,

-          príliš krehká konštitúcia a celková slabosť,

-          nízka výška.

VYLUČOVACIE NEDOSTATKY – TZV.  DISKVALIFIKÁCIE :

-          modré alebo inak sfarbené oči,

-          iná farba srsti ako povolená v štandarde,

-          bojazlivá alebo agresívna povaha,

-          predhryz alebo podhryz.

Komentár ku štandardu:

Celkový výzor : zo samojeda vyžaruje krása, sila, temperament, hrdosť a ušľachtilosť. Má pôsobiť dojmom odolného, silného nie však robustného psa. Samci nesmú byť bezdôvodne agresívny. Feny majú mať nežný ženský výraz, nesmú byť však bojazlivé. Kostra samojeda je pevná, odpovedajúca jeho výške a váhe. Nesmie byť ani príliš subtílna ani ťažkopádna. Samojed si musí zachovávať predovšetkým eleganciu.

Srsť: žiadúca je bohatá a hustá srsť. Niektorí jedinci však majú srsť prešľachtenú, príliš dlhú, zvesenú. Srsť má byť predovšetkým odolná, nepremokavá. Dôležitejšia je kvalita než kvantita a dĺžka. Čisto biela farba je všeobecne pokladaná za  najkrajšiu. Samojedi krémovej alebo žltkastej farby nie sú síce také žiadané, ale treba ich zaraďovať do chovu, aby sa udržal žiadúci pigment, ligotajúca sa srsť, a dokonca jedna z prvých anglických chovateliek zistila, že je to dôležité aj na udržanie vytrvalosti psov. Používanie len bielych jedincov vedie k strate lesku srsti. Správna samojedia srsť sa na svetle strieborne leskne. Ide o tzv. „silvertip“, čiže strieborný odlesk na končekoch srsti.

Hlava : má byť široká, klinovitá. Jedinci vlčieho typu mávajú hlavu príliš úzku, málo osrstenú. Pomyselné priamky spojujúce dolný okraj uší   so stredom stopu by mali tvoriť pravouhlý trojuholník.

Uši: sú silné, vztýčené, trojuholníkového tvaru, so špičkou mierne zaoblenou. Ich veľkosť má zodpovedať vzdialenosti medzi vonkajším kútikom oka a miestom na boku hlavy, kde je ucho nasadené.

Stop: má byť dobre znateľný, ale nie príliš výrazný.

Nos a ňucháč : nos nemá byť príliš dlhý a špicatý, má byť hlboký. Vzdialenosť od tyla ku stopu a od stopu k okraju ňucháča je 1:1. Nos má mať čo najtmavší pigment.

Oči : takisto čo najtmavšie, dobre uložené, mandľového tvaru s bielymi mihalnicami. Výraz očí je živý, nežný, priateľský.

Ďasná a zuby : sú silné, skus nožnicový, chrup úplný, zdravé ďasná.